Bezpečnostné zábrany a únikové cesty: kde ich (ne)možno umiestniť?

Úniková cesta musí zostať trvalo voľná a v prípade nebezpečenstva umožniť rýchle opustenie pracoviska. Pri jej návrhu pritom rozhodujú doslova centimetre. Jeden únikový pruh má podľa vyhlášky č. 94/2004 Z. z. šírku 0,55 m, najmenšia šírka chránenej alebo čiastočne chránenej únikovej cesty predstavuje 1,5 únikového pruhu a podmienku spĺňajú dvere so šírkou 0,80 m. Skutočná požadovaná šírka však závisí aj od počtu osôb, dĺžky trasy či podmienok ich presunu do bezpečia. Zábrany preto treba navrhnúť tak, aby ochrana pred kolíziou nebránila rýchlemu a bezpečnému opusteniu pracoviska.

Zábrana nesmie zmeniť únikovú cestu na prekážkovú dráhu

Bezpečnostné zábrany majú vo výrobnej hale alebo sklade jasnú úlohu. Oddeľujú chodcov od manipulačnej techniky, chránia regály, stroje, brány, stĺpy či ďalšie kritické miesta. Problém vzniká vtedy, keď sa pri ich rozmiestnení zabudne na evakuáciu.

Nariadenie vlády SR č. 391/2006 Z. z. stanovuje, že únikové cesty a východy musia zostať trvalo voľné a viesť čo najkratšou cestou na voľné priestranstvo alebo do bezpečného priestoru. Rovnako to platí pri dopravných cestách a dverách, ktoré k únikovým východom vedú.

V praxi to znamená, že bezpečnostná zábrana nesmie vytvoriť miesto, kde sa ľudia počas evakuácie musia zbytočne zastaviť, obchádzať prekážku alebo prechádzať užším priestorom než povoľuje návrh únikovej cesty.

Aká široká musí zostať úniková cesta?

Tu vzniká častý omyl. Neexistuje jedno číslo, podľa ktorého by bolo možné povedať: „Medzi zábranami vždy nechajte 80 alebo 110 cm a všetko je v poriadku.“

Vyhláška č. 94/2004 Z. z. stanovuje šírku prostredníctvom únikových pruhov. Jeden únikový pruh má 0,55 m. Najmenšia šírka nechránenej únikovej cesty je jeden únikový pruh. Pri čiastočne chránenej alebo chránenej únikovej ceste je minimum 1,5 únikového pruhu; požiadavku spĺňajú dvere široké 0,80 m.

To však ešte neznamená, že tieto minimálne hodnoty možno automaticky použiť v každej hale. Potrebný počet únikových pruhov sa určuje podľa viacerých faktorov, medzi ktoré patria napríklad:

  • počet evakuovaných osôb,
  • dovolený čas evakuácie,
  • rýchlosť pohybu osôb,
  • dĺžka únikovej cesty,
  • podmienky evakuácie,
  • kapacita únikového pruhu.

 

Dôležitá je ešte jedna požiadavka: započítateľná šírka únikovej cesty sa nesmie v smere úniku zužovať. Ak teda priestorová zábrana vytvorí na trase „hrdlo“, rozhodujúca môže byť práve šírka tohto najužšieho miesta.

Kde bezpečnostné zábrany umiestniť možno?

Zábrany možno navrhovať v blízkosti únikových trás vtedy, keď nenarúšajú ich požadovanú priechodnosť a funkciu. Typickým príkladom je oddelenie pešieho koridoru od trasy vysokozdvižných vozíkov.

Práve tu môžu byť flexibilné zábrany veľmi užitočné. Fyzicky definujú hranicu medzi chodcom a manipulačnou technikou a zároveň chránia pešiu trasu pred vjazdom vozidla. Bezpečnostné riešenie však musí rešpektovať aj únikovú trasu, jej projektovanú šírku, smer evakuácie a umiestnenie východov.

Podobne možno chrániť priestor v okolí technologických zariadení alebo stavebných prvkov. Priestorová zábrana môže zabrániť nárazu VZV do zariadenia, no jej poloha nesmie zasahovať do potrebného priestoru určeného na evakuáciu.

Kde bezpečnostné zábrany predstavujú problém?

Rizikové je predovšetkým umiestnenie priamo pred únikovými dverami alebo v priestore, ktorý je potrebný na ich bezpečné používanie. Dvere na únikovej ceste musia umožniť bezpečný a rýchly prechod osôb a pri otvorení nesmú zúžiť únikovú cestu pod požadovanú hodnotu.

Nevhodná môže byť preto aj zábrana, ktorá síce pri zatvorených dverách vyzerá dostatočne vzdialená, ale po otvorení dverového krídla vytvorí úzke miesto. Rovnako problematické sú zábrany, ktoré:

  • zužujú projektovanú šírku únikovej trasy,
  • nútia osoby pri evakuácii meniť smer alebo zábranu obchádzať,
  • blokujú alebo komplikujú otvorenie únikových dverí,
  • zhoršujú prístup k únikovému východu,
  • zakrývajú značenie smeru úniku,
  • vytvárajú nebezpečné úzke miesto pred dverami alebo na križovatke trás.

 

A čo mobilné zábrany?

Mobilné zábrany majú výhodu v tom, že ich možno rýchlo premiestňovať podľa aktuálnej situácie. Práve táto vlastnosť však môže byť pri únikových cestách zároveň rizikom.

Ak pracovník presunie mobilnú zábranu do priestoru únikovej trasy, môže vzniknúť prekážka, s ktorou pôvodný návrh pracoviska vôbec nepočítal. Počas bežnej prevádzky nemusí byť problém výrazný. Pri požiari, zadymení alebo hromadnej evakuácii však môže každá neočakávaná prekážka komplikovať pohyb osôb.

Mobilné zábrany by preto nemali byť odkladané ani dočasne skladované tak, aby zasahovali do únikových ciest alebo blokovali prístup k východom. Požiadavka na trvalú priechodnosť platí aj počas každodennej prevádzky.

Pozor aj na bezpečnostné značenie a núdzové osvetlenie

Fyzická priechodnosť nie je jedinou požiadavkou. Ak východ na voľné priestranstvo nie je priamo viditeľný, smer úniku musí byť na únikových cestách vyznačený. Vyhláška zároveň stanovuje prípady, keď musí byť smer označený zariadením s vlastným zdrojom svetla.

Nariadenie vlády č. 391/2006 Z. z. navyše vyžaduje označenie určených únikových ciest a východov príslušnými značkami. Únikové cesty a východy, ktoré vyžadujú osvetlenie, musia mať pre prípad výpadku primerané núdzové osvetlenie.

Pri návrhu preto nestačí sledovať iba pôdorys. Vysoká priestorová zábrana, konštrukcia alebo iný prvok nesmie vytvoriť situáciu, v ktorej pracovník stratí prehľad o smere evakuácie alebo nebude značenie dostatočne viditeľné.

Flexibilné zábrany môžu únikovú trasu aj chrániť

Správne navrhnuté flexibilné zábrany nemusia byť konkurenciou únikovej cesty. Naopak, môžu pomáhať udržiavať pešiu trasu oddelenú od VZV a ďalšej manipulačnej techniky.

Vo výrobnom alebo logistickom priestore tak môže vzniknúť jasne definovaný koridor pre chodcov, pričom zábrana bráni vozidlám vstupovať do chráneného priestoru. Z pohľadu bezpečnosť pri práci ide o kombináciu dvoch cieľov: znížiť riziko kolízie počas každodennej prevádzky a súčasne zachovať podmienky potrebné na bezpečnú evakuáciu.

Rozmiestnenie zábran však musí vychádzať z konkrétneho dispozičného a požiarno-bezpečnostného riešenia objektu. Nestačí preto iba odmerať vzdialenosť od steny alebo dverí a použiť univerzálnu hodnotu.

Čo skontrolovať pred montážou?

Ešte pred montážou bezpečnostných zábran je vhodné porovnať navrhované rozmiestnenie s dokumentáciou pracoviska a požiarno-bezpečnostným riešením stavby. Osobitnú pozornosť si zaslúžia únikové východy, najužšie miesta trás, dverové krídla, križovanie peších a dopravných komunikácií, bezpečnostné značenie a núdzové osvetlenie.

Kontrolu je vhodné zopakovať aj po zmene layoutu skladu alebo výroby. Premiestnenie regálov, strojov či pracovísk totiž môže zmeniť spôsob pohybu ľudí a techniky. Bariéry by preto mali byť súčasťou celkového návrhu bezpečnosti prevádzky, nie prvkom dopĺňaným bez zohľadnenia únikových trás.

Bezpečnostná zábrana má chrániť, nie brániť v úniku

Dobre navrhnutá ochrana pracoviska rieši každodenné riziko kolízie aj mimoriadne situácie. Bezpečnostné zábrany preto patria tam, kde chránia chodcov, technológie alebo konštrukcie bez toho, aby obmedzovali evakuáciu.

Pri únikových cestách je rozhodujúce zachovať požadovanú šírku, nezúžiť trasu v smere úniku, neblokovať dvere a ponechať únikové cesty a východy trvalo priechodné. Ak sa tieto požiadavky zohľadnia už pri návrhu, zábrany môžu zvýšiť bezpečnosť pri práci bez toho, aby vytvorili nový problém práve vo chvíli, keď je potrebné pracovisko čo najrýchlejšie opustiť

Späť